Rafał Źarski a koniec sveta

Brnenská umelecká scéna sa túto jar nesie v duchu post-technologizmu. Strojovú príchuť budúcnosti priniesol do mesta aj mladý poľský umelec Rafał Źarski z Poznane. S jeho víziou sa môžeme do konca mesiaca zoznámiť prostredníctvom výstavy Constant Rendering v galérii g99, v Dome pánov z Kunštátu, alebo počas Noci Múzeí 18. května od 18. 00.

13. 5. 2019 Katarína Bojnanská


<span>Raf</span>ał Źarski

Rafał Źarski je vizuálny a multimediálny umelec, ktorý v svojej tvorbe čerpá z tém každodennosti, monotónnosti a absurdity. Od roku 2016 sa pýši magisterským titulom z ateliéru fotomédií, ktorý získal na Akadémii umenia v Štětíně. Už ako študent zaznamenal v svojom odbore nemalé úspechy – jeho umelecké cítenie ocenilo napríklad Ministerstvo kultúry.

Medzi jeho väčšie úspechy patrí napríklad výstava Young Poland – Afterimages of Reality, ktorá sa venovala súčasným otázkam identity Poliakov po páde železnej opony. Mladá generácia dvadsiatich umelcov sa po 50 rokoch cenzúry slobodne vyjadrila k problému vojnových tráum, dištancu od vlastnej histórie a iným typickým komplexom komunistickej éry.

V Českej republike Rafał nie je po prvý raz. Minulý rok sa ukázal v Prahe na udalosti On the orbit of the Project System, ktorá ponúkala ideálny priestor na small-art-talk o vyčerpanosti a premenách umeleckého systému. Rafał sa jej zúčastnil ako svetaznalý hosť, rezident výmenného programu pre jedného českého a poľského umelca.

Z rovnakého projektu vzišla aj Rafova posledná výstava, ktorú máme momentálne v Brne. V Constant Rendering nás mladý umelec pozýva na výlet do budúcnosti, v ktorej už viac nefiguruje organická zložka populácie, ale len stroje. „ To, že lidstvo nepřežije jedovatou kaši, kterou si navařilo, je zřejmé. Planeta to snad zvládne. Co po nás zůstane z naší pyšné lidskosti, tedy pokud vůbec něco, může být jen řada absurdit namísto komplexní zprávy pro ty/to, co přijdou/přijde po nás.“prezrádza pointu výstavy kurátorka Marta Fišerová Cwiklinski, a dodáva, že práve na tomto mieste vstupuje do hry humor, ktorý premieňa skeptické vyznenie Rafovej predstavy na celkom zábavnú show.

Aj pri absencii ľudskej nohy na planéte má robotický ruch stále veľa práce. Navrhovanie, renderovanie, tlačenie a umiestňovanie do priestoru, a to stále dokola. Stroje nedbajú na svoju minulosť, nevedia, prečo s tým začali a vlastne ani netušia, prečo to ešte stále robia. Ich jediným cieľom je budúcnosť, ktorú treba zaplniť kolobehom stereotypnej činnosti. Vizualizátory pracujú bez oddychu a plnia planétu svojimi návrhmi mestskej zástavby. Ich projekty a naprogramované sny sa však nikdy realizovať nebudú. Pracujú len preto, aby pracovali.

V tejto nezmyselnej situácii nachádza Raf odľahčenie. S nadsádzkou vkladá robotom do úst ľudský jazyk, ktorý s antropomorfizovanou mentalitou opisuje nonsens aktuálneho diania. Humorným momentom je i paralela súčasného mestského plánovania a architektúry, ktorá častokrát funguje rovnako bez-zmyselne: kopa návrhov, ktorá vznikla v tomto odvetví, sa neprenesie do reality. Opačným extrémom s obdobným vyznením môže byť napríklad mesto Brno a jeho tradičný letný stavebný boom, kedy realizácia jedného návrhu absurdne prekrýva ďalšie.

Rafova prezentácia recesného postapokalyptického sveta pozostáva z dvoch častí, ktoré sú sprevádzané spomínaným audio rozhovorom. Prvá časť výstavy je zameraná na výrobu a render návrhov, druhá predstavuje samotné tlačené elementy, ktoré sa stroje pokúšajú zasadiť do reality. Názor na prevedenie jeho návrhu sveta si už ale musí spraviť každý návštevník sám.

Více článků

Přehled všech článků

Používáte starou verzi internetového prohlížeče. Doporučujeme aktualizovat Váš prohlížeč na nejnovější verzi.

Další info